Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.
Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.
Účinky sviatosti pokánia:
- Odpustenie hriechov
- Odpustenie večného trestu
- Uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
- Zmierenie s Bohom a Cirkvou
- Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí
Pred sv. spoveďou prebieha príprava na samotnú sv. spoveď:
– modlitba k Duchu Svätému
– spytovanie svedomia (pomocou spovedného zrkadla)
– ľútosť nad hriechmi a predsavzatie už nehrešiť
Priebeh Sviatosti zmierenia
Pozdrav a privítanie (nahlas)
Kajúcnik: „Pochválený buď Ježiš Kristus.“
Kňaz: „Naveky. Amen.“
Potom si kľakneš/sadneš, nahlas sa prežehnáš so slovami:
Kajúcnik: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“
Kňaz: „Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy“. (alebo iné povzbudenie)
Vyznanie hriechov
(Je potrebné spomenúť, kedy som bol/a na poslednej svätej spovedi.)
Kajúcnik: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy:“
– pri 1. sv. spovedi, kajúcnik: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od svojho detstva spáchal tieto hriechy:“
Kajúcnik: nahlas vyznanie hriechov (hriechy môžu byť napísané na papieriku)
Nakoniec: „Na viac hriechov sa už nepamätám.“
Kňaz potom môže povedať niečo na povzbudenie, či usmernenie ako máš bojovať proti hriechom a dá kajúcnikovi skutok pokánia (to je potrebné si zapamätať) .
Ľútosť
Kňaz vyzve kajúcnika, aby prejavil svoju ľútosť: „Oľutuj svoje hriechy.“
Kajúcnik: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“
alebo
„Bože môj, celým srdcom Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu. Amen.“
Rozhrešenie
Kňaz: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov, v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ (Pri znaku kríža sa kajúcnik prežehná.)
Kajúcnik: „Amen“
Poďakovanie a prepustenie
Kňaz: „Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.“
Kajúcnik: „Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“
Kňaz: „Pán Ježiš ti odpustil hriechy. Choď v pokoji.“
Kajúcnik: „Bohu vďaka.“
Kajúcnik: pri odchode sa pozdraví „S Pánom Bohom.“
Potom, najlepšie ešte v kostole sa poďakuj za odpustenie hriechov (modlitba po spovedi je v modlitebnej knižke) a vykonaj pokánie (pomodli sa), čo ti kňaz určil pri spovedi.
Čo sú odpustky?
„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia svojou mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“
Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne: „Každý veriaci môže odpustky… získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých.“ (KKC 1471)
Možnosť získania úplných (plnomocných) odpustkov
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých veriacich nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otčenáš) a vyzná vieru (Verím v [jedného] Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:
- sv. spoveď (krátko predtým alebo potom)
- sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň)
- modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otčenáš, Zdravas’ a Sláva).
A ďalej ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj všednému.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa (teda od 12. hodiny 1. novembra do 24. hodiny 2. novembra).
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých ,
môže získať odpustky, ktoré sa možno privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.
Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď však stačí na všetky odpustky.
(Porov. Enchiridion indulgentiarum, LEV 2004, s. 74 – 75)