Vie to iba vietor
(príhovor o. Eugena Jurkoviča)

Môj obľúbený a často spomínaný duchovný spisovateľ vo svojej knižke s názvom „Vie to iba vietor“ spomína príbeh s názvom Malá skrutka.

V príbehu sa píše:

V trupe obrovskej lode bola malá, malinká skrutka, ktorá spolu s ostatnými malými bezvýznamnými skrutkami držala pokope dva oceľové pláty.
Na ceste Indickým oceánom si malá skrutka povedala, že už má toho tmavého a zle plateného života dosť (za tie dlhé roky jej nik nepovedal ani „ďakujem“ za to, čo robí) a vybuchla: „Už som sa rozhodla. Odchádzam.“
„Ak odchádzaš ty, pôjdeme aj my,“ pridali sa ostatné skrutky.
A len čo sa malá skrutka začala vytáčať zo svojho miesta, začali sa vykrúcať aj ostatné. Pri každej vlne o kúsok.
Nity, čo držali plášť lode, zaprotestovali: „Tak to aj my musíme opustiť svoje miesto…“
„Prestaň, prosíme ťa,“ volali na skrutku oceľové pláty. „Ak nás nik nebude držať spolu, je s nami koniec!“
Úmysel mladej skrutky opustiť svoje miesto sa o chvíľku rozletel po celom obrovskom trupe lode. Celá konštrukcia, ktorá doteraz bezpečne vzdorovala vlnám, začala bolestne škrípať a otriasať sa. Všetky pláty, rebrá, nápravy, skrutky a malé nity na lodi vyzvali skrutku, aby odstúpila od svojho úmyslu: „Celá loď sa rozpadne a potopí a nik z nás sa nevráti domov.“
Malej skrutke tieto slová zalichotili a v tej chvíli si uvedomila, že je omnoho dôležitejšia, ako si myslela. A tak všetkým odkázala, že ostáva na svojom mieste.

Toľko príbeh Malá skrutka. Vybral som si ho zámerne, lebo vám chcem prostredníctvom neho čosi povedať. Pýtate sa – čo?

V týchto dňoch si pripomíname 9. výročie založenia našej farnosti. Využívam túto príležitosť k tomu, aby som Vám napísal a poďakoval sa Vám za všetko, čo pre našu farnosť v rôznych farských cirkevných službách robíte. Som si vedomý, že bez vás (skrutiek) by moja pastoračná služba bola veľmi ťažká, a asi aj nezvládnuteľná.
Hoci som medzi Vami krátko, som rád, že vás mám, že mi pomáhate a ak treba aj poradíte. Nech Boh odmení Vašu ochotu i službu, ktorou sa staráte o dobro našej farnosti. Chcem Vás ubezpečiť, že niet dňa, aby som na Vás vo svojich modlitbách nemyslel.
Zároveň pamätám aj na prvého farára našej farnosti, Martina Novotného, ktorého obetavú službu vnímam dodnes v každom kúte našej farnosti. Rovnako, ako na Vás, aj na neho myslím s vďačnosťou v modlitbách.

S katolíckym pozdravom
Eugen Jurkovič, farár – mzp